Endokrinné disruptory

⚙️Endokrinné disruptory ⚙️

Mnohí z vás určite počuli, alebo čítali 🧨 správy a články, že chemikálie v prostriedkoch na upratovanie, parfémoch, alebo prirodzene vyskytujúcich potravinách môžu poblázniť naše hormóny.

Tieto látky sa nazvali endokrinné disruptory.

Tie sú spomínané už v takmer 30 ročnej štúdii pána Kavlocka s kolegami a sú popísané ako látky z vonkajšieho prostredia (čiže nie tvorené v tele), ktoré zasahujú do tvorby, vyplavenia, metabolizovania, viazania, pôsobenia, alebo ostraňovania prirodzených hormónov v tele.

Ich mechanizmus pôsobenia je však oveľa komplikovanejší, ako popisujú niektoré “alternatívne”😀 zdroje.

Môžme ich rozdeliť na disruptory hormónov štítnej žľazy, mužských pohlavných hormónov, ženských pohlavných hormónov, kortizolu – stresového hormónu, alebo nervového systému.

Tieto látky sú buď:

🌱 prirodzene sa vyskytujúce (napr. genisteín – fytoestrogén v sóji, o ktorom už vieme, že to až také horúce nebude, naopak, môže mať pre organizmus u väčšiny zdravotne protektívny vplyv),

🧪 alebo syntetické, vyrobené:

🖖 Tie to môžu robiť nechcene – napr. BPA – bisfenoly v plastoch, DDT – a ďalšie insekticídy, ftaláty, ktoré sa nachádzajú aj v niektorých parfémoch, respektíve cyklické aromatické uhlovodíky,ktoré sa nachádzajú v čistiacich prostriedkoch,

👊 a samozrejme existujú aj tie, ktoré to robia chcene – napr. špeciálne na to vytvorené látky – hormonálna antikoncepcia dietylstilbestrol ktorá bola vytvorená už pred 2. svetovou vojnou, ale v 70. rokoch sa zakázala, pretože u žien spôsobovala vzácny druh rakoviny).

Ako je to teda s týmito látkami? Sú naozaj škodlivé?
Pretože vieme, že sú prítomné od
🦷 zubnej pasty až po 💻 elektroniku.

💧 Sú vo vode, ktorú pijeme, 🌾 pôde z ktorej jeme a 🌪 vo vzduchu, ktorý dýchame.

Sú teda naše hormóny odsúdené na život v chaose a postupný zánik?

A čo  naši spolubývajúci na planéte 🌍🦫🦌 … keďže sa napríklad väčšie množstvo pesticídov našlo v telách ľadových medveďov  (Kabir et al. 2015)?

Problémom je, že zvieratá si tieto látky v živote nevyrobili. My ich však používame, dostanú sa napríklad do vody, pričom niektoré z nich sú v nej vysoko-rozpustné. Tie sa dostanú do tela rýb, vtákov a následne zvierat, ktoré sú vyššie v potravinovom reťazci. Často sú aj vysoko-rozpustné v tukoch (ako napríklad niektoré insekticídy).

🐟 V štúdiách zistili, že ryby, ktorých telá boli kontaminované endokrinnými disruptormi (ED), mali zvýšený výskyt rakoviny pečene (najmä išlo o polycyklické aromatické uhlovodíky). Nezistil sa však príčinný vzťah, iba spojitosť (Robert et al., 1996).

🐠 Metylovaná meď je sledovaná v telách rýb viac, ako 40 rokov.

🐡 Ryby ukladajú vo svaloch aj hormonálnu antikoncepciu, ktorá sa k nim dostane cez odpadovú vodu.

🦟 Sprejovanie DDT kvôli malárii spôsobilo v Juhoafrickej Republike 700x vyšší výskyt DDT v tuku kuriat v regiónoch, kde sa DDT používal (Kied et al., 2012).

🛑 Najčastejšie ide o látky steroidného charakteru, polychlórované dibenzo-dioxíny, bifenyly, alebo pesticídy o ktorých vieme, že môžu pôsobiť toxicky u ľudí a zvierat (Diamanti-Kandarakis et al., 2009).

Taký Bisfenol A (BPA), ftaláty, alebo dioxíny sú spájané s pomýlením inzulínu, leptínu, zápalových látok (TNF-alfa, IL-1) a protizápalových látok z tukového tkaniva (adiponektín). Tým sa môže zhoršiť tolerancia tela na glukózu, spôsobiť akumulácia tukov v tukových a pečeňových bunkách a zvýšiť oxidatívny stres (Polyzos et al. 2012)

❗️Čoho sa bojíme?

👶🏼 Vplyv veku – možný a pravdepodobný rozdielny vplyv ED u detí a dospelých (deti sú zrejme náchylnejšie)

Latencia – oneskorenie účinku, neprichádzajúce ihneď po styku (napríklad kožou, alebo zjedením), ale až po čase

Kombinácia rôznych ED naraz – otázny účinok, možné znásobenie účinku

⬇️ nízka dávka niektorých ED môže mať veľký vplyv na organizmus (napríklad kadmium, alebo organochlorínové kontaminanty)

Zaujímavosti z epidemiologických štúdii hovoria o tom, že zvýšený výskyt niektorých chorôb je spájaný s ED (rakovina prsníkov, prostaty, semenníkov, ale aj cukrovka obezita, alebo aj v poslednej dobe rastúca neplodnosť). To však stále nie je dôkazom príčinnej súvislosti – pozorovacie štúdie túto schopnosť nemajú, hoci datá migrantov v porovnaní s ľudmi, ktorí sa nepresťahovali, sú konzistentné s vyššie uvedenými.

Suma sumárum:

Nevieme zatiaľ, aký (a či vážny) dopad môžu mať niektoré endokrinné disruptory na naše zdravie (nemáme dostatok veľkých štúdií a samozrejme, nemáme experimentálne štúdie), no minimálne sa môžme zamyslieť nad kozmetikou a prostriedkami, ktoré používame – niekedy by naozaj kvalita mala víťaziť nad kvantitou. Takisto je horúca otázka používanie postrekov, chemických a industriálnych látok – či je to vždy nutné a či vieme nájsť alternatívy ku potenciálnym ťažkým ED.

A ako vždy si neodpustím – myslime aj na našich spolubývajúcich na planéte 🌍🦫🦌, ktorí si tieto látky sami nevyrábajú, ale naše rozhodnutia im môžu závážne poškodiť zdravie ☝️.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.